Slováci tromfli v bývaní elitu

Až deväť z desiatich domácností vlastní byt či dom. Bratislava - Deväť z desiatich slovenských domácností vlastní byt alebo rodinný dom. Vyplýva to zo štúdie, ktorú včera zverejnila Európska centrálna banka. V súkromnom vlastníctve bývania sme tak jednotkou eurozóny. ,,Je to anomália, ktorá vznikla vďaka bývalému režimu," zdôraznil pre HN prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomír Kardoš. Môže za to horúčkovité skupovanie bytov po páde komunizmu. Štátne byty bolo možné odkúpiť už za 50-tisíc, družstevné byty aj za 30-tisíc korún. Podľa Kardoša, ktorý bol v tom čase na čele Združenia bytových družstiev, sa mestá a obce chceli bytov, ktoré im po páde režimu ostali na starosti, zbaviť čo najskôr. Mnoho ľudí si tak kupovalo v 90. rokoch aj väčšie počty nehnuteľností. Iba pre ilustráciu, v najsilnejšej ekonomike eurozóny - Nemecku, vlastní svoje nehnuteľnosti iba 44 percent domácností. ,,Nemci na vlastné bývanie majú, no nepreferujú ho. Systém prideľovania bytov je úplne odlišný a prostredie v bytových nájmoch prijateľnejšie," dodáva ekonomický prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Zatiaľ čo v súkromnom vlastníctve bytov a domov dominujeme, v nájomnom bývaní sme na samom chvoste Európy. ,,Nájomné byty sa na Slovensku prakticky nestavajú. Úvery v banke sú krátkodobé, a tak máloktorý staviteľ dokáže svoje záväzky splatiť v krátkom čase. Do rizika preto nikto nejde," myslí si Ľubomír Kardoš. Nepomohla ani novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Mala zvýšiť záujem developerov o výstavbu nájomných bytov, no v praxi sa neujala. Dopyt tlačí skôr na byty ponúkané na predaj. ,,Nemci zaplatia nájom, všetky výdavky, a ešte im bez problémov ostane na dovolenku. Keď zoberieme do úvahy priemerný plat Slovákov, často nevidno rozdiel medzi platením hypotéky a nájmu," dodáva Kardoš. Nárast dlhov Práve hypotéky stoja za ďalším výkričníkom, ktorý štúdia Európskej centrálnej banky (ECB) odhalila. Takmer polovica domácností v eurozóne čerpá aspoň jeden úverový produkt. Podľa odborníkov to však nemusí znamenať nutne problémy. Napríklad v USA je dlhové zaťaženie obyvateľstva takmer 90-percentné. Je to o tom, ako sú občania tej- ktorej krajiny zvyknutí s dlhmi pracovať. ,,Človek v Amerike zarobí 2 200 dolárov, ale nestačí mu to a ešte si požičiava. Človek z Ázie zarobí 200 dolárov, z čoho si dokáže odložiť 30 percent," hovorí konateľ spoločnosti Exekučná Peter Makovický. Dlhovému zaťaženiu nepripisuje vznik hospodárskej krízy. Historicky kapitalistické krajiny sú jednoducho naučené žiť na dlh. ,,Problém môže byť skôr v nových členských krajinách eurozóny s komunistickou minulosťou," varuje Makovický. Práve krajiny ako Estónsko štúdia ECB neskúmala. V pozornosti Trojky Štatistiky týkajúce sa zadlžených krajín pritom ukázali na nečakanú prosperitu ich občanov. Obyvatelia Španielska či Talianska disponujú viac ako trojnásobne väčším majetkom než Nemci, ktorí eurozónu zachraňujú. Štatistika postavila do pozoru aj europoslancov. ,,Štát, ktorý je prijímateľom pomoci, je pod drobnohľadom Trojky, ktorá dôsledne kontroluje plnenie programu," potvrdzuje Andrej Králik, hovorca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Tomáš Lemešani Kto najviac býva vo vlastnom (% obyvateľov) Slovensko - 89,9 Španielsko - 82,7 Slovinsko - 81,8 Malta - 77,7 Cyprus - 76,7 Zdroj - ECB Ako je to s bohatstvom v Európe 44% Európanov má hypotéku, alebo iný úver 11,1 % Európanov má vlastnú firmu, v ktorej zamestnáva člena domácnosti 75,7 % Európanov vlastní motorové vozidlo 68 400 eur je medián výšky hypotéky Európanov 19,4 % Európanov s vlastným bývaním spláca hypotéku Účet v banke má aspoň jeden člen 96,4 % európskych domácností Vlastné bývanie v eurozóne (vlastníctvo hlavnej nehnuteľnosti na bývanie v % domácností) Belgicko - 69,6 Nemecko - 44,2 Grécko - 72,4 Španielsko - 82,7 Francúzsko - 55,3 Taliansko - 68,7 Cyprus - 76,7 Luxembursko - 67,1 Malta - 77,7 Holandsko - 57,1 Rakúsko - 47,7 Portugalsko - 71,5 Slovinsko - 81,8 Slovensko - 89,9 Fínsko - 67,8

11.4.2013, HN, Titulná strana